Môj príbeh

Musím povedať že dnes je pre mňa pohovor ovela radosťnejši ako minule. Keď idem na pohovor tak sa naň teším a hlavne si ho užívam .

 Nerieším už tak veľmi či ma príjmu alebo nie čo si o mne pomýslia, aké otázky sa ma opytajú či ho pokazím alebo čo im mám také o sebe povedať. Dôležité je u mňa že sa s nimi priateľský porozprávam a im poviem čo viem.Veď aj zamestnávatelia sú len ľudia.

Som dievča s čiastočným apergerovým syndrónom. Pamätám si pred niekoľými rokmi rodičia mi  povedali aby som si išľa hľadať sama prácu. Pre niekoho to nie je žiaden problém no pre mňa to  bol problém keďže ísť na pohovor ma stresovalo.

Takto samú ma poslali do sveta aby som si sama zabezpečila prácu. Rozhodla som sa ísť na rok na dobrovoľnícku činnosť čo ma riadne spružilo.

Ku koncu pobytu som sa rozhodla že si budem hľadať prácu v Prahe. Tak som obtelefonovála všetky možné firmi po dlhom vybavovaní sa jeden ozval že by mal záujem tak som išla na výlet do Prahy.

Cestovať za zamestnávateľom nebolo len tak že sa zbalím a pôjdem do Prahy. Získala som od tiaľ veľa skúsenosti najväčšie poznanie pre mňa bolo nájsť danú firmu .Hoci som tu prácu nedostala ale za to som okúsila aké to je hľadať si prácu. Potom som aj absolvovala veľa ďalších pohovorov a každý ma čosi naučil.

Som  človek ktorého všetko vystresuje tak som si vymyslela pomôcku ktorá mi uľahčuje zvládať s ľahkosťou pohovory.Kedže nemám rada stres a napätie čo ak...Teraz som  viacej v pohode ako minule. Pohovor je pre mňa príležitosťou sa prezentovať a ďalšia splnená úloha v hre.

Viem aký je niekedy život tažký hlavne keď ste znevýhodnený ako ja a nestratiť sa v tomto kolotoči zvanóm život. Kedže mám čiastočný aspergerov syndróm tak chápem ako ťažko sa zvláduju veci.

Rada chodím ako dobrovolníčka vymýšlať rôzne aktivity ľuďom so znevýhodnením na spríjemnenie dňa. Hrávam s nimi  hry, skúšam nové veci a pomáham ostatným ísť na správnu cestu tak, aby sa im išlo ľahšie.